Dajme prácu dlhodobo nezamestnaným v Žiline... a nemusí to byť ani problém...

Autor: Matej Madar | 26.10.2014 o 3:39 | (upravené 17.12.2014 o 10:20) Karma článku: 3,42 | Prečítané:  451x

Práca. Činnosť, ktorú by mal vykonávať každý. Práca by nás mala živiť, no nielen to. Mala by nám prinášať radosť a svetu okolo nás osoh. Poznáme to: sme radi keď ju máme, no neustále máme strach, že o ňu prídeme a že sa už nebudeme vedieť znovu uplatniť ak ju stratíme. Práca. Činnosť, ktorú potrebujeme, aby sme mohli žiť spokojný život, vedeli platiť pravidelné splátky, mali čo jesť, mali si čo obliecť.

V oblasti personalistiky pracujem na manažérskom poste už slušných pár rokov. Za ten čas som sa naučil mnoho o ľuďoch, o ich prístupe k práci a aj o ich zmýšľaní o práci. Dnes viem, že na pracovnom trhu sú ľudia, ktorí si vďaka svojim skúsenostiam, schopnostiam, či zanieteniu nájdu prácu veľmi rýchlo a to dokonca aj do niekoľkých hodín. Sú tu aj takí, ktorým to trvá dlhšiu dobu: zopár týždňov, mesiacov. A potom tu máme takých, ktorí sú evidovaní na úradoch práce viac ako rok. Pri výberových konaniach som sa stretol dokonca s prípadom ženy, ktorá bola evidovaná na úrade práce od roku 1999 teda už viac ako 14 rokov! Samozrejme ide o extrémny prípad, ale aj takéto by ste v evidencii úradov práce našli a to nielen jeden a nielen v regiónoch s extrémne vysokou nezamestnanosťou. Otázkou prečo s tým nikto nič nerobí, sa môžeme zaoberať samostatnom článku...

V rámci sociálneho programu našej spoločnosti sme sa snažili zamestnať dlhodobo nezamestnaných, za ktorých sa od novembra 2013 platia počas prvého roka trvania pracovnej zmluvy len minimálne odvody. Toto je zaujímavé jednak pre zamestnávateľa, jednak pre človeka, ktorý pracuje na štandardnú pracovnú zmluvu a až na pár odlišností ma rovnaké postavenie ako klasický zamestnanec. Žiaľ, z viac ako 100 uchádzačov, ktorí nám boli ponúknutí úradom práce a ktorých sme pracne zpohovorovali, sme vybrali ledva 10 ľudí, ktorí by boli „ihneď zamestnateľní“ a z nich nám napokon do zamestnania nastúpili len dvaja. Úspešnosť? Menej ako 2 percentá! Tieto riadky by mali byť veľkým výkričníkom pre vládu, parlament a ústredie práce, že čosi tu stále chýba. Že čosi tu nie je správne nastavené a preto tu stále máme fronty dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce. A pokiaľ sa zásadným spôsobom veci nezmenia, nikam sa nepohneme. Ak chcete vedieť ako vidím riešenie danej problematickej situácie, čítajte ďalej.

Vraví sa: Aká dedina, taký štát. Keďže som Žilinčan, budem hovoriť o Žiline. Podľa zverejnenej septembrovej štatistiky je v Žilinskom okrese miera evidovanej nezamestnanosti 8,47%, čo Žilinský okres radí do prvej štvrtiny miest s najnižšou nezamestnanosťou. Poviete si: „slušné“. Už toto je však podhodnotené vzhľadom na to, ako sa robia naše štatistiky nezamestnanosti a potom sa tým niektorí chvália, to už je však tiež na samostatný článok... Celková miera nezamestnanosti ak rátame aj všetkých nezamestnaných na PN, na školeniach atď.. je na úrovni asi 9,25%, keď sa teda hovorí ako nám krásne klesla nezamestnanosť, to ešte neznamená, že sa nám ľudia zamestnali..., no a toto je tiež na samostatný článok... Poďme rozmieňať na drobné 76215 ľudí je v našom okrese ekonomicky aktívnych- jednoducho povedané už nie sú študenti a ešte nie sú dôchodci. Z tohto počtu je 6458 „disponibilných uchádzačov o zamestnanie“ evidovaných na úradoch práce. Pre predstavu je to zástup skoro o veľkosti počtu obyvateľov na Hájiku(tak bez jednej ulice). A teraz to príde. Z tohto počtu je 3097 dlhodobo nezamestnaných- teda viac ako 12 mesiacov. Hovoríme o polovičke počtu z aktuálne nezamestnaných z okresu, kde je kopec pracovných príležitostí. Vzhľadom na moje skúsenosti hovorím, že títo ľudia sú žiaľ v kategórii „aktuálne nezamestnateľní“. Ak si ich nikto v našom regióne nezamestnal, ak ich z každého pohovoru pošlú preč z dlhým nosom, tak to, že budú nosiť pečiatočky z potvrdením na úrad, že si boli hľadať prácu ich aktuálnu pozíciu nijako nevyrieši a len to bude predlžovať ich smutnú agóniu a ich čoraz väčšiu apatiu vôbec si nájsť nejakú prácu. OK, je tu aj čierna práca a iné pofidérne práce, ale to by bolo tiež na samostatný článok... Ľudia, veď toto nikam nevedie a len to nezmyselne vyciciava peniaze zo štátneho rozpočtu- jednak na zdravotné odvody pre takýchto nezamestnaných, ďalej na platy úradníkov a ešte kadejaké iné priame či nepriame náklady.

Asi niektorí budete argumentovať zhruba slovami „no kto by išiel za také peniaze robiť“, alebo „kto by šiel robiť „hentakú robotu“ a ešte za „takých“ podmienok“.  Moja odpoveď na to je vždy,  že ja poznám iba dva druhy práce: JE a NIE JE. A kto nezažil, že Vám na pohovore človek a to podotýkam 6 rokov nezamestnaný povie, že on pod 1500 čistého do roboty nepôjde a keď sa ho opýtate: „tak OK, čo mi viete za 1500 čistého ponúknuť?“ a on vtedy mlčí ako partizán a v tej chvíli ho vy máte chuť vyraziť z úradu práce aj s dverami no napokon Vám povie, že on má už prísľub práce aj keď ho nemá a teda s ním úradníčka nemôže nič spraviť len zakrúžkovať patričnú kolónku a poslať ho ďalej sa hlásiť, tak ten asi nepochopí. Či? Dúfam, že sa mýlim ;-)

Priatelia, možno si to ani neuvedomujeme, ale na riešení týchto problémov môžeme pracovať už na úrovni obce, mesta či kraja.

Osobne som ZA nasledovnú variantu, ktorá sa mi zdá reálna, zrealizovateľná a hlavne účinná.

Všade okolo nás sú vyštudovaní sociálni pracovníci. Vzhľadom na početné rady absolventov je sociálna práca považovaná za čosi menej cenné a už som počul aj tvrdenia, že sociálnu prácu má každá upratovačka. Tak aby bolo jasno, osobne mám skúsenosť, že to nie je tak a dnes Vám nik nedá nič zadarmo. Na tých školách často študujú ľudia s ktorými sa dennodenne, celý život, stretávame a skôr tých absolventov je toľko preto, že ju študujú: sestričky, pracovníci úradov, pracovníci vo vzdelávacích inštitúciách, poradenských centrách, policajti, ľudia ktorí pracujú s väzňami, utečencami, deťmi z detských domovov, chorými, starými, duševne zaostalými, nezamestnanými... skrátka všetci, ktorí pracujú s ľuďmi a pre ľudí a potom aj takí, ktorí to ešte nerobia a chcú to robiť. Sociálna práca by sa podľa mňa mala dostať na výslnie tak ako je tomu v západných krajinách, kde sú všetci títo pracovníci viacej uznávaní a docenení. Som ZA to, aby každé väčšie mesto a o to skôr krajské, malo v radoch svojich zamestnancov aj sociálneho pracovníka. Tento by mal na starosti spolu s úradom práce výber vhodných dlhodobo nezamestnaných, ktorí by pre mesto vykonávali menšie obecné služby známe ako verejnoprospešné služby, alebo aktivačné práce. Áno, je nevyhnutné aby ľudia získali základný návyk chodiť do práce, aby mali pocit, že sú potrební a im pridelená práca má zmysel (Preto nechápem prečo niektoré obce naženú na aktivačky 100 ľudí a tí sa viac opierajú o metly ako robia, a celý deň zametajú jeden trojmetrový chodník). Títo nezamestnaní môžu pracovať na aktivačkách najviac 6 mesiacov a to najviac po 20 hodín týždenne (podľa mňa je aj dobré, že to nie je viac, lebo aj keď sa to nezdá, ale pravidelne chodiť niekam pracovať po takom dlhom čase je istým spôsobom šok) a okrem zametania chodníka môžu pre obec vykonávať služby pre:

zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok (napr.: vykonávanie služieb občianskej hliadky...),

tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce (napr.: nielen zametanie, ale aj vykonávanie jednoduchých opráv napr. lavičiek, maľovanie zábradlí a pod...),

starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva (napr.: v okolí hrady, zámky, iné patriace napr. pod UNESCO),

podporu vzdelávania (napr.: pomoc na školách zriaďovateľa, v jedálňach, pomoc deťom so zdravotnými ťažkosťami, ak deťom príde zle, zabezpečiť vhodné odprevadenie domov...),

rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností obce v sociálnej oblasti (napr. pomoc starým ľuďom, chorým, nevládnym, bezdomovcom...),

rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, (napr.: práce okolo kostolov, divadiel, ŠKO...),

doplnkové vzdelávanie detí a mládeže (napr.: pomoc v centrách voľného času...),

rozvoj a podporu komunitnej činnosti (napr.: pomoc na akciách mesta, mestskej časti obce...)

takže vidíte nemusí to byť len o metle. A presne od toho tu bude sociálny pracovník. Aby takéto služby pracovníkom nachádzal, zadeľoval, kontroloval výkon, napomínal ale i chválil. Bez neho by to rýchlo zakapalo. Samozrejme musel by mať okrem sociálnych zručností aj zručnosti manažérske. Ak títo pracovníci budú pod vedením skúsených sociálnych pracovníkov a budú neustále supervidovaní, nájdu sociálny kontakt, naučia sa nové veci, naučia sa chodiť do roboty, som presvedčený, že oproti aktivačkám ako sa robia teraz sa zvýšia aj ich šance nájsť si stabilný pracovný pomer. Tí najlepší by sa mohli po pol roku aktivačných prác preklopiť na pracovný pomer s minimálnymi odvodmi, ktoré som spomínal vyššie a stali by sa koordinátormi pod vedením sociálneho pracovníka/pracovníkov. Avšak aj počas tejto doby, by naďalej mali komunikovať s Úradom práce ktorý im bude odporúčať štandardné pracovné miesta a na účel pohovorov by mali byť uvoľniteľní. Keďže by dostali kompetencie a mohli ďalej rozvíjať svoje pracovné a sociálne zručnosti, výrazne by sa tak zvýšili ich šance, že po pol roku aktivačných prác a najviac roku na pracovnom pomere v meste, si nájdu stabilnú a zaujímavú prácu a nerozšíria opäť rady nezamestnaných, aspoň teda nie tých dlhodobo nezamestnaných. A pri práci za minimálnu mzdu spojenú však s ďalšími príspevkami z úradu práce o ktoré môžu požiadať, bude ich mzda skutočne motivovať k dobrým výkonom.

No a teraz sa ma opýtate: Kde na to však vziať? Odpoveď je jednoduchá: Eurofondy. Napríklad v rámci národného projektu XXXIV-2 „Podpora rozvoja regionálnej zamestnanosti bez BSK“. Samozrejme bude to niečo stáť aj mesto, ale ak sa rozbehne na regionálnej úrovni takýto projekt vo viacerých mestách a osvedčí sa, tak to bude paráda. A mesto, jeho obyvatelia, ale taktiež aj budúci zamestnávatelia takýchto pracovníkov, budú z toho jednoznačne profitovať. Všetci, ktorí dostanú nápad na jednoduché pracovné pozície, kde sa dajú služby takýchto ľudí využiť, budú vidieť tú pridanú hodnotu, ktorú im ponúka koordinácia cez sociálneho pracovníka. Komu sa táto myšlienka a jej podobné páčia, hľadajte si články ohľadom inkluzívneho zamestnávania.

Zmeňme naše dediny, zmeňme naše mesta, lebo tak môžeme zmeniť aj náš štát.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?