Hon na personálne agentúry...

Autor: Matej Madar | 8.12.2014 o 16:29 | (upravené 9.12.2014 o 12:11) Karma článku: 2,85 | Prečítané:  664x

Len pár dní dozadu sme mohli počuť o tom, ako sa ide znovu meniť zákonník práce. Okrem toho, že ľudia s najnižšími príjmami budú od nového roka zarábať o niečo viac a zamestnávateľov to bude stáť o niečo menej ako obyčajne, sa do zákonníka práce presadilo zopár vecí, ktoré obmedzia možnosti personálnych agentúr obchádzať pokrivené paragrafy. A tak isto ako sú pokrivené paragrafy je pokrivené aj jednanie niektorých personálnych agentúr. Podotýkam niektorých, pretože nie je na mieste hádzať všetkých do jedného vreca. Vždy treba vedieť oddeliť zrno od pliev. Myslím, že tu chýba reálny obraz o personálnych agentúrach ako takých, preto tento príspevok bude o tom načo sú personálne agentúry a aké by malo byť ich jednanie.

Jednoducho povedané: Personálna agentúra, alebo ak chcete agentúra dočasného zamestnávania je spoločnosť, ktorej primárnym cieľom je pomáhať iným spoločnostiam- užívateľským zamestnávateľom-  operatívne riešiť personálne zabezpečenie pre ich projekty. Na to používa prácu svojich pracovníkov, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Podmienky takto uzatvoreného pracovného pomeru by v zmysle § 58 a Zákonníka práce mali byť rovnako priaznivé ako podmienky, ktoré má v zmluve kmeňový zamestnanec užívateľského zamestnávateľa na rovnakej pozícii.

Je to pekne povedané, ale dodržiava sa to aj reálnom živote? Áno, mnohé agentúry pracujú ako majú a držia sa všetkých zákonných nariadení. Pre tieto agentúry nebude zásadným problémom plnohodnotne zamestnávať ľudí aj v ďalšom období po 1.1.2015, aj keď na druhej strane treba povedať, že prijaté ustanovenia zákonníka práce a všeobecne ten prúd kam sa za posledné roky zákonník posunul neprospievajú ani podnikateľskému prostrediu, ani flexibilite zamestnávania a tým pádom v konečnom dôsledku ani zamestnávaniu a zamestnancom.

Sú tu však aj také personálky, ktoré kričia „Pozor, pozor, po týchto zmenách príde o prácu aj 20 000 ľudí!“ Áno, v ich personálkach. Ľuďom budú ukončené pofidérne pracovné zmluvy a gro z nich budú musieť zamestnať u toho istého užívateľského zamestnávateľa, no už za štandardných pracovných podmienok a samozrejme za nižšie marže. Ostatní ľudia sa zamestnajú u iného zamestnávateľa, v iných slušných personálnych agentúrach (ktoré konečne budú môcť konkurovať nečestným), alebo na nejaký čas posilnia zástupy na úradoch práce. Keď sa rúbe drevo, žiaľ, lietajú aj triesky.

Ďalej treba povedať, že za súčasný stav nekorektného zamestnávania sú v mnohom zodpovedné nielen agentúry, ale aj užívateľský zamestnávatelia. Za cenu čo najnižších nákladov, tlačia na agentúry aby prebrali na seba celú zodpovednosť za nekorektné zamestnávanie. „Buď to pre nás budete vedieť robiť takto, alebo si nájdeme iných, ktorí budú ochotní nám to takto robiť.“ Poviem to otvorene, agentúry často nevystupujú voči užívateľským zamestnávateľom ako rovnocenný partner, ale len ako poskok, ktorý ak chce prežiť musí prijať nadiktované podmienky. Tento stav bol samozrejme dlhodobo neudržateľný, preto osobne vítam, že sa konečne do zákonníka práce dostáva zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za to, že zamestnancovi bude vyplatená porovnateľná mzda (nie celkom súhlasím s formou, ale vnímam to ako krok vpred).

Vrátim sa k tomu čo som spomínal vyššie: Netreba hádzať všetky agentúry do jedného vreca. Ak sa porozhliadnete po internete, zväčša narazíte na zhruba 20- 30 stále sa opakujúcich názvov personáliek, ktoré niečo nevyplatili, robia načierno, neplatia odvody, ... skrátka okrádajú ľudí, firmy aj štát. Na Slovensku je však mnoho personálnych agentúr- viac než 1000. Určite treba sprísniť podmienky vydávania a aj udržania si licencii, na základe ktorých môžu agentúry v tomto segmente podnikať. Treba sprísniť kontroly tam, kde sa evidentne deje nekalé zamestnávanie. Ak by ich bolo len 100, aj to by bolo dosť na trh, akým je Slovensko.

Som však proti absolútnemu zákazu agentúr dočasného zamestnávania. Je mi ľúto, ale už nie sme v období komunizmu, kde každý musel mať prácu. Nie sme v období, kde každý „musel chcieť pracovať“ na plný úväzok. Nie sme v časoch kde firmy netrápila prezamestnanosť a jednu pracovnú úlohu vykonávali traja, štyria. Sme v časoch, keď firmy obracajú každé euro kým ho utratia. Sme v časoch keď firmy nevedia, či zajtra, pozajtra, o týždeň... budú potrebovať všetkých zamestnancov v práci, alebo len polovičku. Sme v časoch keď mnohým ľuďom práca na plný úväzok nevyhovuje- invalidi, mamičky na materskej, tesne po materskej, dôchodci, už zamestnaní, ale aj dlhodobo nezamestnaní, študenti... tí všetci vítajú úväzky na kratší pracovný čas, ktoré si môžu často aj sami upravovať podľa seba. Sme v časoch keď firmy vítajú možnosť oblasť personalistiky outsourcovať cez agentúru- nemusia platiť človeka, nemusia platiť inzerciu, nemusia riešiť OBROVSKÚ administratívu okolo prípravy pracovných zmlúv, prihlasovania, odhlasovania do poisťovní, vystavovania potvrdení, daňových zúčtovaní... na konci mesiaca, im len príde faktúra.

Každý človek má právo na prácu, plnohodnotnú prácu, na plný úväzok, zo všetkým čo k tomu patrí. No nie každý zamestnanec to vyžaduje. Niektorým stačí privyrobiť si nejaké to euro navyše. Každá firma má tiež právo na plnohodnotné podnikanie, právo na flexibilitu zamestnať, alebo nezamestnať človeka, právo ukončiť pracovný pomer ak to potrebuje. Mnoho firiem túto flexibilitu nepotrebuje a všetci  ich zamestnanci sú zamestnaní na dobu neurčitú. Ale je tu aj mnoho takých firiem, ktoré skrátka potrebujú vysokú flexibilitu zamestnávania, lebo dnes prácu majú, zajtra nie, pozajtra opäť áno a o deň neskôr zasa nie. Nemôžu si dovoliť platiť ľudí a mať ich doma, nemôžu ani vyrábať na sklad- všetko sa dnes vyrába „just in time“. A na toto tu tie personálne agentúry sú. Čím, bude totiž trh práce menej flexibilný, tým skôr budú takéto firmy svoje výrobné závody stavať v okolitých krajinách. A neviem ako vy, ale ja poznám len dva druhy práce: JE a NIE JE.

P.S.: Ešte jedna pikoška. Raz mi pri kontrole inšpektorka práce povedala: „Musíte užívateľského zamestnávateľa DONÚTIŤ, aby si zamestnancov, ktorých má na skrátené úväzky, zobral na plný fond pracovného času, lebo takto by to malo byť.“ Zase raz typický príklad toho, ako štátni úradníci nechápu súkromnú sféru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?