reklama

Potenciál rozvoja ľudských zdrojov v oblasti cestovného ruchu...

...alebo inak nazvané aj: Cestovný ruch = najväčší potencionálny zamestnávateľ na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Slovensko je krásna krajina, ktorá má svetu čo ponúknuť. Nemusím však nijako zvlášť pripomínať, že oblasť cestovného ruchu má u nás veľké rezervy, no zároveň aj veľký a nevyužitý potenciál svojho rozvoja.

Slováci sú dobrí, pohostinní a usilovní ľudia. Veď už naši predkovia mali v sebe zakorenené to, že sa s radosťou rozdelili i o to posledné čo mali na stole. Práve našou pracovitosťou sme sympatickí aj svetu vonku za našimi hranicami. No nemusím však nijako zvlášť pripomínať, že dnes je ťažká doba, kedy sa snažíme predovšetkým mať vôbec prácu a že žijeme v časoch, kedy dlhodobá nezamestnanosť, nezamestnanosť absolventov a všeobecne marginalizovaných skupín atakuje popredné priečky v Európskej únii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spojme tieto dve premisy, využime ich poteciál, trošku pohnime hlavami a odstráňme prekážky, no a dostaneme na stôl celkom zaujímavý pohľad na to, ako riešiť dva problémy jednou ranou.

Najprv čísla a štatistiky:

Obrázok blogu

Zdroj: http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2014/02/Konkurencna-schopnost-SR-v-cestovnom-ruchu.pdf

Je evidentné kde sa nachádzame. A aj v Európskej únii sme opäť kdesi na chvoste.

Nechcem teraz hovoriť o tom, čo všetko by sa malo zmeniť. A vieme, že je toho skutočne dosť. Budem sa teda vyslovene zaoberať otázkou zamestnanosti (nielen) v tomto odvetví.

Kde všade je cestovný ruch? Všade. V meste, na dedine, v lesoch, v horách, na kúpaliskách, jazerách, parkoch, na juhu pri viniciach, ale aj na severe v našich pohoriach, nájdeme ho vo veľkomeste, ale môže byť pokojne na kopaniciach a lazoch, na odľahlom salaši... Skrátka všade tam, kde možno iný podnik vôbec nenájdeme. Sú to skrátka služby a okrem hotelov, reštaurácií, veľkých cestovných kancelárií a spoločností vlastniacich lyžiarske, golfové a iné strediská, poskytujú turistické služby najmä drobní živnostníci. Sú to priváty, opravovne športových potrieb, požičovne lyžiarskych potrieb, bicyklov či skútrov, drobné remeselné prevádzky, bufety s občerstvením, predajne suvenírov, sprievodcovia, inštruktori a mnohí, mnohí ďalší...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomôžme zamestnávaniu ľudí na týchto miestach a v týchto zariadeniach. Načrtnem teda tri spôsoby:

1. Inkluzívne zamestnávanie- teda prospešné pre verejnosť aj človeka

Venoval som sa mu už v článku: http://matejmadar.blog.sme.sk/c/367609/dajme-pracu-dlhodobo-nezamestnanym-v-ziline-a-nemusi-to-byt-ani-problem.html

Navrhujem podporovať tie sociálne podniky, ktoré sa podujmú prostredníctvom zamestnávania marginalizovaných skupín, vykonávať práce podporujúce cestovný ruch. T.j.: služby turistom, oprava a údržba turistických chodníkov a iných prospešných trás, budú sa starať o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt. Samozrejme to všetko podložené rozumným projektom, aby sa predišlo zneužitiu dotácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A o prvej lastovičke sa môžete dočítať tu: http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/bezdomovci-dostali-pracu-na-stanici-v-bratislave-nosia-ludom-batozinu-638153

2. Spružnenie zákonníka práce

Spomínal som to už v článku: http://matejmadar.blog.sme.sk/c/370681/hon-na-personalne-agentury.html

Nie všetky firmy si môžu dovoliť stabilne zamestnať človeka. A kde chýba flexibilita, tam nastupuje pofidérne zamestnávanie a čierna práca.

Dovoľme firmám zamestnávať ľudí na dobu, na ktorú ich potrebujú: Napr. sezónne práce? Ako ich zadefinovať? Dá sa to dátumom? Nedá! Zrušme dohody ako sa o tom hovorí, no ich účel nahraďme pružnými pracovnými zmluvami. Dajme zamestnávateľom to čo požadujú, zmluvy bez pevného stanovenia fondu pracovného času, bez vymedzenia doby určitej dátumom, ale skrátka dokedy budú potrebovať zamestnanca a na koľko ho budú potrebovať, na deň, týždeň, niekoľko mesiacov, či aj rokov... no zadarmo to nebude. Zamestnanec si zaslúži ochranu. Preto odvody za takéhoto zamestnanca by boli vyššie, skrátka flexibilita niečo stojí. A zamestnanec, ktorý by sa takto podujal pracovať a išiel by do rizika či zajtra nastúpi do práce, alebo nie, by do istej výšky príjmu dostával aj príspevok od štátu a po skončení takéhoto pracovného pomeru adekvátnu podporu. Naopak zamestnávanie na pracovné zmluvy tak ako ich poznáme dnes, by bolo zodvodnené odvodmi nižšími do takej miery voči pružnej pracovnej zmluve, že po istom čase by bolo v konečnom dôsledku pre firmu, ktorá by chcela takto zarobiť na ľuďoch, finančne výhodnejšie ich mať na štandardnej pracovnej zmluve. Pre koho je však potrebnejšia flexibilita, alebo jeho druh prác je sezónny či nárazový, pre toho budú flexibilné pracovné zmluvy ideálnym riešením s prihliadnutím na doterajšie dohody o vykonaní prác a s ohľadom na zamestnancov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Umožnime aj viacerým subjektom v podobnom segmente (napr. vhodné pre malé penzióny) zamestnať jedného človeka na jednu spoločnú zmluvu, ktorého si budú podľa potreby požičiavať, napr. na manuálne práce, ale aj zložitejšie- technicky odbornejšie práce, či manažéra- skrátka človeka, ktorého by sami neuživili, ale spoločným zdieľaním jeho práce zvýšia svoju prestíž a budú tak môcť byť viac konkurencieschopní. Dnes to bez dohôd o vykonaní práce, alebo bez otvorenia živnosti inak spraviť neviete.

3. Spružnenie vzdelávania

Na trhu práce je jeden obrovský paradox. Na trhu práce máme k dispozícii viac ako 370 000 nezamestnaných, no napriek tomu nevieme obsadiť kvantum strojárskych pozícii ako CNC frezar, zvárač, krajčírka, remeselníkov, ale aj kuchárov či čašníkov (Sám teraz takých hľadám). Nerozumiem tomu, prečo na Slovensku nie je nastavené vzdelávanie tak, že ak už má niekto ukončenú strednú školu, no nevie sa uplatniť na trhu práce, tak nemá k dispozícii možnosť urobiť si odborný kurz, ktorý by ho na základe certifikátu oprávňoval, samozrejme po určitý čas pod odborným vedením, vykonávať činnosť, ktorá je možno na hony vzdialená tomu čo ako adolescent (z rôznych dôvodov) vyštudoval. Neskôr by v tomto odbore mohol aj samostatne podnikať. (Konkrétne: Osobne mám kamaráta, ktorý síce študoval humanitný smer, no v oprave aut sa vyzná tak, že mu verím viac, ako akémukoľvek automechanikovi hoc aj so zlatým diplomom. Akurát takúto prácu nemôže vykonávať, lebo skrátka na to nemá papier. A takýchto ľudí určite poznáte vo svojom okolí aj Vy.)

Mohlo by to fungovať aj takto: Hľadáme čašníka do hotela? Na ÚPSVaR si zadáme požiadavku a vyberieme si schopného kandidáta, ochotného pracovať a zapáleného do roboty. Samozrejme z marginalizovanej skupiny- absolvent, dlhodobo nezamestnaní,... (Ale ja mamičky po materskej, ktoré sa dnes čudujsasvete, žiaľ nie sú marginalizovanou skupinou, aj keď tam podľa mňa patria a mala by im byť venovaná pozornosť. Veď oni sú základom rodiny.) Následne dôjde k podpisu zmluvy. 25 hodín v týždni bude daný človek pracovať a 15 hodín v týždni bude chodiť na kurz. Ten by nemal byť dlhší než pár týždňov, nanajvýš pár mesiacov (V tomto prípade, dajme tomu, tri mesiace vzdelávania). Počas tejto doby bude štát prispievať na kurz zamestnanca a do istej miery aj na jeho mzdu. Vzdelávanie by prebiehalo v akreditovaných školiacich centrách a na existujúcich stredných školách po štandardnej výučbe. A samozrejme len v žiadaných odboroch! Po troch mesiacoch a zložení štátnej skúšky, dostane daný človek certifikát odbornej spôsobilosti na vykonávanie danej činnosti. Získa zamestnanie a prax, no a hotel hotového človeka, poznajúceho vnútorne veci. Ak by aj pracovný pomer skončil, máme tu človeka, ktorý sa na trhu práce nestratí. Ba čo viac. Bude chcieť pracovať v odbore, pretože po zdokladovaní napr. 2 rokov praxe (možno aj menej) bude jeho certifikát označený ako rovný štandardnému výučnému listu a samozrejme umožnené mu v danej oblasti podnikať podľa príslušnej legislatívy.

Hľadáme človeka na recepciu? Samozrejme nie je to problém. Na ÚPSVaR si zadáme požiadavku a opäť si vyberieme schopného kandidáta, napr. absolventa. K dispozícii bude certifikované vzdelávanie jazykov. Niečo z toho bude platiť štát, niečo firma (Predsa len nechceme z toho mať jazykovu školu platenú len tak za štátne). Po istom čase a udržaní pracovného miesta si bude môcť vynaložené náklady odpočítať z DPH. Vráti sa mu to v odbornejšom človekovi a človeku v získaných zručnostiach. A čo tak tomuto človeku umožniť večerne študovať kurz cestovného ruchu? Opäť sa mi to vráti v kvalitnom človekovi, ktorý lepšie reprezentuje môj hotel v prvej línii.

Vecí, ktoré by sa dali zlepšiť je určite viac, no pomenoval som tie, ktoré považujem za najdôležitejšie. Myslím, že všetko sú to reálne a dosiahnuteľné veci. Stačí chcieť a pohnúť zadkom na príslušných najvyšších miestach. Inak nám utečie vlak, na ktorom mnohé krajiny Európy už dnes tak slušne profitujú.

Matej Madar

Matej Madar

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ZA viac dobrých ľudí vo veciach verejných, ktorí sa zaujímajú o dianie vo svojom okolí.Som ZA viac lepšej práce pre ľudí.Som ZA riešenia na základe zdravého sedliackeho rozumu;-)Pracujem v personálnej agentúre s pôsobnosťou na Slovensku i v Čechách. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu